Beskydy (poľ. Beskidy, čes. Beskydy, ukr. Бескиди – Beskydy) je dnes už len tradičné označenie pohorí vo Vonkajších Západných Karpatoch a Východných Karpatoch, resp. ešte dodnes v niektorých prípadoch súčasť ich názvov. Nachádzajú sa v Poľsku a priľahlých oblastiach Česka (severovýchodná Morava), Slovenska (Orava) a Ukrajiny. Východná hranica Beskýd je sporná.
Sú to väčšinou zalesnené pohoria s oblými vrcholmi, skaly vystupujú na povrch iba zriedkavo. Najvyšším vrcholom Beskýd je Babia hora(1 725 m), ktorá leží na hranici medzi Poľskom a Slovenskom v oblasti Oravských a Žywieckych Beskýd.
EUROREGIÓN BESKYDY sa nachádza v prihraničných oblastiach 3 štátov – Slovenskej, Poľskej a Českej republiky.
Významná geografická poloha na trase 2 transeurópskych multimodálnych koridorov (v smere sever-juh koridor č. VI Žilina-Čadca-Zwardoň-Katowice-Gdaňsk a v smere západ-východ koridor č. Va Viedeň-Bratislava-Žilina-Ľvov), prekrásna príroda Beskýd a kvalitný ľudský potenciál s pomerne vysokou vzdelanostnou a kvalifikačnou štruktúrou vytvárajú predpoklady na jeho rozvoj vo všetkých oblastiach.
Na území euroregiónu o rozlohe 3900 km2 žije v 14 partnerských mestách a 119 obciach 780 tis. obyvateľov. Prirodzenými administratívnymi centrami a zároveň sídlami euroregiónu v členských štátov sú Žilina, Bielsko-Biała a Frýdek-Místek.
Členskú základňu EUROREGIÓNU „Beskydy“ zo slovenskej strany tvoria mestá a obce severozápadnej časti Žilinského kraja – okresov Žilina, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Bytča a Námestovo, kde má cezhraničná spolupráca dlhoročné tradície. Rozloha územia EUROREGIÓNU „Beskydy“ je 1559 km2 (23,0 % rozlohy Žilinského kraja), počet ľudí žijúcich na tomto území je 266 934 (38,5 % obyvateľov Žilinského kraja), čo predstavuje hustotu osídlenia 171,2 obyv./km2 (Žilinský kraj – 102,2 obyv./km2).
Okres Žilina zaberá územie zahrňujúce povodie rieky Váh s prítokmi Rajčankou, Kysucou a Varínkou. Podstatnú časť územia okresu zaberá Žilinská kotlina, ktorá má pahorkatinný ráz a jej nadmorská výška sa pohybuje od 320 do 550 m. Kotlinu uzatvárajú zo všetkých strán pohoria. Na severe sú to Javorníky a Kysucká vrchovina, na juhu a západe Strážovské vrchy a Súľovské vrchy a na východe Malá Fatra. Nachádza sa v severozápadnej časti SR v oblasti stredného Považia. Vzhľadom na svoju geografickú polohu, dobrú cestnú sieť s medzinárodnými ťahmi, železničnou dopravou a nepravidelnou leteckou dopravou vytvára prirodzený priestor a podmienky pre rozvoj dobrých obchodných vzťahov.
Okres má 156 405 obyvateľov a rozlohu územia 815,2 km2. Z celkového počtu 53 administratívnych sídiel v okrese majú 3 sídla štatút mesta. Patria k nim mestské sídla: Žilina, Rajec a Rajecké Teplice, v ktorých žije 60,2 % obyvateľov okresu. Mestá Žilina a Rajecké Teplice sú členmi EUROREGIÓNU „Beskydy“. Členmi je aj 8 obcí – Dolná Tižina, Lietavská Lúčka, Nezbudská Lúčka, Porúbka, Stráňavy, Stránske, Strečno a Terchová. V počte obyvateľov okres Žilina dosahuje podiel v rámci euroregiónu 39,6 %, samotné mesto Žilina 33,4 %.
V okresnom a krajskom sídle Žilina žije 85 384 obyvateľov, čo predstavuje 54,6 % obyvateľov okresu. Svojou veľkosťou sa radí medzi mestá strednej veľkosti avšak v rámci Slovenska patrí medzi najdôležitejšie mestá. Žilina je významným obchodným a priemyselno-hospodárskym centrom, sídlom bánk a iných významných inštitúcií, Žilinskej univerzity, viacerých stredných škôl a kultúrnych inštitúcií. Je sídlom slovenskej časti EUROREGIÓNU „Beskydy“.
Kvalitatívne najvyššiu hodnotu pre turizmus má mesto Žilina, Rajecká dolina s predĺžením až do Čičmian a priestor Terchovej s Vrátnou dolinou v Malej Fatre. Turisticky veľmi atraktívnou je Strečnianska úžina s tokom Váhu a po úprave okolia aj Vodné dielo Žilina. Pre rozvoj vidieckej pobytovej rekreácie a agroturistiky majú dobré podmienky skoro všetky horské a podhorské sídla okresu. V meste Žilina je významná aj kongresová turistika a v meste Rajecké Teplice kúpeľná rekreácia.
Na území okresu sa nachádza množstvo múzeí, galérií, kultúrnych a historických pamiatok, ktoré podporujú rozvoj turizmu. Medzi najdôležitejšie v Žiline a v blízkom okolí patria Mestská pamiatková rezervácia v Žiline, Kostol sv. Štefana Kráľa v románskom slohu v Žiline-Závodí, národná kultúrna pamiatka hrad Hrad Strečno, kultúrne pamiatky Budatísky zámok v Žiline s expozíciou Považského múzea, hrad Lietava a Starý hrad Strečno, Považská galéria v Žiline, kaštiele v Krasňanoch, v Gbeľanoch a v Tepličke nad Váhom, množstvo ďalších kostolov a iné. V južnej časti okresu je to Kuneradský zámok, Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej a jedinečná ľudová architektúra v Čičmanoch. Realizuje sa tu rad folklórnych slávností, z ktorých najznámejšie sú v Terchovej. Najvýznamnejšími centrami zimných športov s množstvom vlekov sú Terchová-Vrátna, Rajecká Lesná, Čičmany,….
Druhou najväčšou členskou základňou EUROREGIÓNU „Beskydy“ sú mestá a obce okresu Čadca. Okres Čadca bezprostredne hraničí s oboma susednými členskými štátmi euroregiónu. Má rozlohu 760 km2 a počet obyvateľov 92 822. Člemi euroregiónu sú 2 mestá – Čadca a Turzovka a 12 obcí – Čierne, Dunajov, Klubina, Klokočov, Korňa, Makov, Oščadnica, Raková, Skalité, Stará Bystrica, Staškov a Svrčinovec. Počtom obyvateľov (71 302) to predstavuje 76,82 % podiel z okresu.
Územie okresu Čadca sa vyznačuje vysokou členitosťou reliéfu s nadmorskými výškami od 352 m n.m. do 1236 m n.m. (vrchol Veľkej Rače). Do značnej miery si zachovalo pôvodné prírodné hodnoty, o čom svedčí skutočnosť, že takmer 53 % územia patrí do Chránenej krajinnej oblasti Kysuce.
Charakter krajiny a prírodné podmienky smerujú rozvoj cestovného ruchu predovšetkým na horskú, vidiecku turistiku a zimné športy. Pútnické miesto na Turzovke na hore Živčák je už desaťročia cieľom pútnikov. Na tomto základe je možné hovoriť i o pútnickom turizme.
Najväčší rozvoj cestovného ruchu je v dvoch komplexných strediskách cestovného ruchu: Očšadnica-Veľká Rača a Makov. Okrem nich sú tu štyri strediská cestovného ruchu a rekreácie: Čadca-Husárik, Skalité-Serafinov, Turzovka- Bukovina a Nová Bystrica-Vychylovka. Uvedené oblasti poskytujú dostatok možností aj na letnú turistiku.
Často vyhľadávané je Múzeum kysuckej dediny v Novej Bystrici-Vychylovke s Lesnou železničkou, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou.. Kultúrnymi pamiatkami sú kostoly v Čadci, Rakovej, Skalitom, Turzovke, Zákopčí, park a kaštieľ v Oščadnici, vidiecka pamiatková zóna v Klokočove.
V okresnom meste Čadca sú viaceré stavebné pamiatky (barokový kostol z r. 1735), je sídlom Kysuckého múzea, Kysuckej galérie, knižnice a iných kultúrnych inštitúcií.
Okres Námestovo je počtom členov tretím najväčším (počtom obcí najväčším) okresom v EUROREGIÓNE „Beskydy“. Okrem okresného mesta Námestovo sú členmi euroregiónu obce Bobrov, Breza, Hruštín, Klin, Mútne, Novoť, Oravská Jasenica, Oravská Lesná, Oravská Polhora, Rabča, Rabčice, Sihelné, Ťapešovo, Vavrečka a Zubrohlava.
Rozloha okresu je 690 km2 s počtom obyvateľov 56 262. Podiel obyvateľov Mesta Námestovo a 15 obcí – členov euroregiónu tak dosahoval 74,78 % (42 075) z celkového počtu, čím sa tento okres opäť radí na 1. miesto.
Okres sa nachádza v severnej časti regiónu Orava a je najsevernejšie položenou časťou Žilinského kraja. Na severe ho ohraničuje hranica s Poľskou republikou a horský masív Oravské Beskydy (Babia hora 1723 m), na juhu Oravská Magura ( Budín 1221 m ). Takmer celé územie okresu, tiež nazývané Biela Orava (podľa názvu rieky) alebo Horná Orava, je chránenou krajinnou oblasťou s množstvom pôvodných lesných komplexov, pokrývajúcich 40 % územia so vzácnymi rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami. 85 % územia zaberá Chránená krajinná oblasť Horná Orava a štyri prírodné rezervácie.
Nízka priemyselná koncentrácia a priaznivé prírodné danosti predurčujú tento región na oblasť mimoriadne vhodnú na rozvoj cestovného ruchu. Tento sa v lete orientuje najmä do oblasti Oravskej priehrady, ktorá sa stala vyhľadávaným rekreačným a športovým strediskom. V stredisku Slanická Osada sú sústredené vodné športy a Slanický ostrov s umeleckou expozíciou Oravskej galérie. V zimných mesiacoch je tu široká ponuka lyžiarskych aktivít, rozmiestnená rovnomerne po celom území regiónu.
Zaujímavosťou je národná kultúrna pamiatka Lesná úvraťová železnica Chmúra – Tanečník v Oravskej Lesnej, je tu 14 kostolov (na ostrove Slanica z 18. storočia) a kaplniek, budovy 7 kúrií a domov a Múzeum Pavla Országha Hviezdoslava v Oravskej Polhore.
V blízkosti obce Oravská Polhora je jódobrómový prameň s výdatnosťou 1 liter/s, teplotou 31 stupňov, indikáciou na ochorenia štítnej žľazy, dýchacích ciest a kožných ochorení, čo ho predurčuje na vybudovanie rekreačno- rehabilitačného strediska.
Okres Bytča má rozlohu 262 km2. Nachádza sa v západnej časti Žilinského kraja. V smere na západ susedí s Českou republikou, na východ s okresom Žilina. Na severe hraničí s okresom Čadca a na juhu s okresom Považská Bystrica, ktorý patrí do trenčianskeho kraja.
V sídle okresu – mesto Bytča a v zostávajúcich 11 obciach žije 30 772 obyvateľov. Členom EUROREGIÓNU „Beskydy“ je Bytča a obce Štiavnik a Súľov-Hradná. Počet obyvateľov v týchto 3 sídlach je 16 529, čo predstavuje 53,71 % obyvateľov okresu.
Okres je zo severozápadu ohraničený miernymi svahmi Javorníkov, do ktorých zasahuje Chránená krajinná oblasť Kysuce, a z juhozápadu strmými svahmi Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy, v ktorých sa nachádza najatraktívnejšia prírodná oblasť okresu – jedinečná Národná prírodná rezervácia „Súľovské skaly“.
V okrese sú dobré podmienky najmä pre horskú turistiku – vychádzky a túry do Chránenej krajinnej oblasti Kysuce – Javorníky a Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy – Národnej prírodnej rezervácie Súľovské skaly, významné cykloturistické trasy (Vážska cyklomagistrála, Kysucká cyklomagistrála,…) a veľmi dobré terény hlavne pre bežecké lyžovanie.
Cieľom poznávacej turistiky môže byť Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ Bytča s areálom, zrúcanina Súľovského hradu, kaštiele a kúrie v Hrabovom, Maršovej-Rašove, Kotešovej, Súľove-Hradnej a Mestská pamiatková zóna v Bytči.
Okres Kysucké Nové Mesto s rozlohou 174 km2 sa rozprestiera po oboch stranách rieky Kysuca, ktorá tvorí kostru riečnej siete a prírodnú os okresu v severojužnom smere. Okres tvorí južná časť Kysuckej kotliny uzatvorená pohoriami zo všetkých strán, hraničí s okresmi Čadca a Žilina.
V okrese žije 33 532 obyvateľov. V EUROREGIÓNE „Beskydy“ je okresné mesto Kysucké Nové Mesto a obce Lodno, Povina, Radoľa a Snežnica. Podiel počtu obyvateľov – členov euroregiónu je tu 61,9 % (20 755).
Na území okresu sa nachádzajú chránené prírodné rezervácie Ľadonhora, Brodnianka, Rochovnica a prírodné pamiatky Kysucká brána, Ochodnický prameň a Veľké Ostré. K turistickým atrakciám ďalej patrí archeologická lokalita Koscelisko pri Radoli a kultúrne pamiatky Renesančný kaštieľ v Radoli, obytný dom č. 255 v Povinej – osada tatári, obytný dom č. 147 v Dolnom Vadičove, meštianske domy v Kysuckom Novom Meste,…
Okres má vhodné prírodne podmienky pre rozvoj cestovného ruchu. Je tu vcelku nenarušená príroda vhodná pre nenáročnú turistiku s peknými prírodnými scenériami. Za strediská cestovného ruchu možno na území okresu považovať chatu Ostré (lyžiarske vleky a vonkajší bazén ), chata Ľadonhora (vlek, bazén, zabezpečuje pre klientov návštevu kaštieľa, salaša) a Športhotel Rudina (športová hala, fitness centrum, tenisové kurty), ktoré okrem základných funkcií, ubytovania a stravovania, poskytujú aj možnosti športovania a iné služby pre svojich návštevníkov.
Okres Dolný Kubín je v EUROREGIÓNE „Beskydy“ zastúpený 2 obcami – rázovitou obcou Zázrivá a Veličnou. Spolu majú 3 656 obyvateľov a rozprestierajú sa na ploche 96,6 km2. Ich podiel na celkovom počte obyvateľov okresu predstavuje 9,28 %, podiel v Euroregióne Beskydy 1,4 % obyvateľov.
Okres Dolný Kubín hraničí na severozápade s Oravskou Magurou, ktorá je prirodzenou hranicou medzi okresmi Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín. Západnú hranicu tvorí Národný park Malá Fatra a Chránená krajinná oblasť Kysuce, na juhu sa tiahnu Chočské vrchy, časť Chránenej krajinnej oblasti Veľká Fatra a východnou hranicou sú Skorušinské vrchy.
Cestovný ruch sa sústreďuje v oblasti Malej Fatry – v Lúčivnej, Zázrivej, na Kubínskej holi a Kuzmínove, v oblasti Chočských vrchov, v Oravskom Podzámku a najmä v okresnom meste Dolný Kubín, ktorý je regionálnym centrom kultúry a národnej histórie.
Kultúrne pamiatky sa nachádzajú vo všetkých obciach. Osobitnú skupinu tvoria pamiatky ľudovej architektúry a archeologické lokality. Národnou kultúrnou pamiatkou je Oravský hrad v Oravskom Podzámku, regionálny charakter majú Oravské múzeum P.O. Hviezdoslava, Oravská galéria, historický cintorín v Dolnom Kubíne a pamätný dom Martina Kukučína v Jasenovej.
Zdroj: www.regionbeskydy.sk
